1. zjavenie Ježiša po vzmrtvychvstaní ... zjavenie Panne Márii
Mária sa vzpriami na kolená a s rukami skríženými na prsiach povzdychne hlasom, ktorý je smiechom i plačom zároveň: „Pane, môj Bože." ...a zostane takto, uchvátená ho kontempluje s tvárou zmáčanou slzami, avšak rozjasnenou a upokojenou úsmevom a vytržením.
Ježiš však nechce vidieť svoju mamku na kolenách ako dajakú slúžku. Osloví ju a vystrie k nej ruky, z ktorých rán vychádzajú lúče, ktoré ešte väčšmi rozžiaria jeho oslávené telo: „Mamka!" Nie je to však oslovenie plné zármutku ako pri rozhovoroch a rozlúčkach pred umučením, ani žalostné nariekanie pri stretnutí na Kalvárii a pri skonávaní. Je to výkrik triumfu, radosti, oslobodenia, oslavy, lásky, vďačnosti. Skloní sa k svojej mamke, ktorá sa ho neodváži ani len dotknúť, vezme ju za zložené lakte, zodvihne ju, privinie si ju na srdce a pobozká.
Ó, teraz Mária pochopí, že to nie je videnie, že je to skutočne vzkriesený Syn, že je to jej Ježiš, Syn, ktorý ju stále miluje ako Syn a s výkrikom sa mu hodí okolo krku, objíma ho a bozkáva so smiechom i plačom zároveň. Bozkáva ho na čelo, na ktorom už nie sú rany, na hlavu, ktorá už nie je strapatá a zakrvavená, na žiariace oči, na uzdravené líca, na ústa, ktoré už nie sú opuchnuté. Potom mu vezme ruky a bozkáva ich chrbát i dlaň, žiariace rany, a náhle sa zohne k jeho nohám, odhrnie mu nádherný odev a bozkáva ich.
Potom sa zdvihne, pozerá naňho, neodváži sa...
Ježiš sa usmeje a pochopí. Poodhalí svoj odev na hrudi a povie: „Mamka, a túto ranu nepobozkáš? Tú, ktorá ti spôsobila toľkú bolesť a ktorú len ty sama si hodná pobozkať? Pobozkaj ma na srdce, mamka. Tvoj bozk mi odníme poslednú spomienku na všetku bolesť a dá mi tú radosť, ktorá mi ešte chýba k mojej radosti Vzkrieseného."
Ježiš vezme matkinu tvár do svojich rúk a priloží jej pery na otvor rany svojho boku, z ktorej prúdi záplava žiarivého svetla. Okolo Máriinej tváre, ponorenej do jasu tohto svetla, sa vytvorí svätožiara.
Mária bozkáva túto ranu a bozkáva, kým Ježiš ju hladká. Nemôže sa nasýtiť tých bozkov. Vyzerá ako vysmädnutý človek, ktorý priložil ústa k prameňu a pije z neho život, ktorý mu unikal.
Teraz Ježiš prehovorí.
„Všetko sa skončilo, mamka. Teraz už nesmieš oplakávať svojho Syna. Skúška je dokonaná. Prišlo Vykúpenie.
Mamka, ďakujem ti, že si ma počala, vychovala, že si mi pomáhala v živote i v smrti.
Cítil som tvoje modlitby prichádzať ku mne. Boli mojou silou v bolesti, mojimi spoločníčkami na pozemskej ceste i na ceste mimo zeme. Prišli za mnou na kríž i do predpeklia. Boli kadidlom, ktoré predchádzalo Veľkňaza idúceho povolať svojich služobníkov a voviesť ich do chrámu, ktorý nezanikne: do môjho neba. Prišli za mnou do raja, predchádzajúc ako anjelský hlas sprievod vykúpených, vedených Vykupiteľom, aby anjeli boli pripravení pozdraviť Víťaza, ktorý sa vracia do svojho kráľovstva. Počul a videl ich Otec a Duch, ktorí sa z nich tešili ako z najkrajšieho kvetu a z najsladšieho spevu zrodeného v raji. Spoznali ich patriarchovia a noví svätí, noví, prví obyvatelia môjho Jeruzalema, a ja ti prinášam ich vďaky, mamka, spolu s bozkami a požehnaním tvojich príbuzných a Jozefa, tvojho manžela duše.
Celé nebo ti prespevuje hosanna, matka moja, svätá mamka! Neumierajúce hosanna, ktoré nie je falošné ako to, ktorým ma oslavovali len pred niekoľkými dňami.
5 Teraz idem k Otcovi vo svojom ľudskom šate. Raj musí vidieť Víťaza v jeho šate Človeka, v ktorom zvíťazil nad hriechom človeka. Potom však ešte prídem. Musím upevniť vo viere tých, ktorí ešte neveria a potrebujú uveriť, aby privádzali k viere ďalších, musím posilniť bojazlivých, ktorí budú potrebovať veľkú silu, aby vzdorovali svetu.
Potom vystúpim do neba. Ale neponechám ťa samu. Mamka, vidíš tento závoj? Aj v mojom hlbokom potupení vytryskla zo mňa ešte moc urobiť zázrak pre teba, aby som ťa tým potešil.
*......zázrak pre teba, teda aby som ťa tým potešil. Nasledujúce pre teba učiním ďalší zázrak má aj význam: tvojím prostredníctvom, vďaka tebe, ako uvidíme zvlášť v (10) 637.6/7, kde to Ježiš podrobne vysvetľuje a okrem iného upresňuje, že Eucharistia je „zázrak lásky, ktorý som urobil pre vás, ľudia".*
Pre teba učiním ďalší zázrak. Budeš ma mať vo sviatosti, skutočného, ako som bol, keď si ma nosila.
Nebudeš nikdy sama. Po tieto dni si bola, ale k môjmu Vykúpeniu bola potrebná aj táto tvoja bolesť. K vykúpeniu treba ustavične veľa pridávať, lebo sa ustavične bude páchať veľa hriechov. Všetkých mojich služobníkov povolám na túto vykupiteľskú spoluúčasť. Ty sama urobíš viac než všetci svätí dohromady. Preto bola potrebná aj táto dlhá opustenosť.
Teraz už nie. Ja už nie som oddelený od Otca. Ty už nebudeš oddelená od Syna a tým, že budeš mať Syna, budeš mať našu Trojicu. Živé Nebo, ty prinesieš na zem medzi ľudí Trojicu a budeš posväcovať Cirkev, ty, Kráľovná kňazstva a Matka kresťanov.
Potom prídem po teba a nebudem už ja v tebe, ale ty vo mne, v mojom kráľovstve, aby si skrášľovala Raj.
Teraz idem, mamka. Idem potešiť druhú Máriu. Potom vystúpim k Otcovi. Odtiaľ prídem k tým, ktorí neveria.
Mamka, daj mi svoj bozk na požehnanie. Ja ti dávam za spoločníka svoj pokoj.
... s Bohom."
Ježiš sa stratí v lúčoch slnka dopadajúcich z jasnej rannej oblohy.
Maria Valtorta 616.